Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Usadlosť zo Zázrivej
Región Orava
Usadlosť zo Zázrivej
Predstavuje tradičné sta-viteľstvo obce s rozptýlenou zástavbou, osídlenej v 18. storočí. Zrubová usadlosť pozostáva z obytného domu z roku 1865 s výrazne zdobeným doskovým štítom v tvare slnečných lúčov, do uhla postavených hospo-dárskych stavieb z roku 1873 (maštaľ, stodola, chliev) a samostatne stojacej dielne s pecou na tavenie zvonoviny na výrobu liatych zvoncov.
Obytný dom je štvorpriestorový (izba, pitvor, komôrka, komora). V izbe je umiestnené vykurovacie zariadenie s lapačom dymu nad ohniskom. Miestnosť bola osvetľovaná drevenými lúčami, ktoré sa pálili v kozúbku s lapačom dymu, postavenom vedľa pece. Izba je vybavená základnými nábytkovými prvkami, z ktorých upúta skriňový stôl s masívnou kamennou platňou. Spodná časť stola slúžila na odkladanie potravín.
Malá komôrka v zadnej časti pitvora slúžila na uloženie zemiakov, väčšia komora na uloženie odevov, náradia a potravín.
O stolovaní
Stôl bol pokladaný za posvätný kus nábytku a bolo nemysliteľné, aby sa pri ňom vykonávala iná činnosť ako jedenie a modlenie. Miesto na lavici za stolom považovali za najčestnejšie a bolo vyhradené vždy gazdovi. Vedľa neho mali právo sedieť muži, tiež v určitom poradí.
Ženy počas jedenia stáli pri stole, alebo sa usadili na bočných laviciach či pri peci. Za stôl zasadli iba najstaršie - ak bolo miesto. Prisunuli si lavicu alebo stoličku, prípadne si sadli za stôl až keď muži dojedli. Deti jedávali naboku alebo spolu s matkami. Jedlo na stôl podávali v jednej veľkej mise, z ktorej si každý naberal.
V roľníckom prostredí dlho pretrvávalo podávanie hlavného jedla ráno pred započatím prác. Obedovali sa zvyšky od raňajok a na večeru sa znova varili teplé jedlá.
späť na galériu